People without hearts 11

Kuk! :D Konečne, že? :O :) 

Harry:
Od toho incidentu v izbe ubehol už týždeň a Angie sa mi ukážkovo vyhýbala. Nechápal som či som spravil niečo moc zlé, pretože ráno som si na to spomínal len matne. Veď som ju len trochu obťažoval. Čo by za to dali ostatné baby, ale Angie nie, ona ma musela odstrčiť. Veď predsa spolu chodíme nie? Do vzťahu patrí aj poriadny sex. Mala by mi dať, keďže kvôli nášmu "vzťahu" mi Paul zakázal všetky známosti na jednu noc. Bol som už poriadne nadržaný.

Práve som vchádzal do kuchyne, keď som do nej vrazil. Tácka so sušienkami, ktorú držala v rukách, sa s buchotom zrútila na zem. Vyľakane na mňa pozrela a nervózne začala ukladať sušienky späť na misku.
Nechápavo som sa na ňu zahľadel. Čo ju tak rozhodilo? Zohol som sa a rukou som jej nadvihol bradu aby som jej mohol pozrieť do očí.
"Povedz mi, čo sa to s tebou deje?" spýtal som sa, na môj vkus, až moc jemne.
"Mne? Čo by malo?" usmiala sa nervózne.
"Od toho...čo sa stalo v izbe, si iná."
"To sa ti asi len zdá. Nerieš to prosím." povedala a prudko sa postavila. Nasledoval som ju.
"Prestaň mi klamať prosím." zatiahol som zúfalo.
"Veď ja ti to raz poviem. Neboj, som v pohode." dala mi bozk na líce a vybehla do záhrady.
Vedel som že klame. Čo som s tým mal robiť? Je mi to ľúto.... Harold! Strelil som si facku. Nemôže ti to byť ľúto! Je to len ďalšia obeť a ty ju dostaneš...

Angela:
Sadla som si a oprela som a o kmeň obrovského stromu, ktorý sa týčil v záhrade. Bola som na tom naozaj zle. Spomienky ma dobiehali.Dlho som ich utláča do úzadia a teraz sa pomaly začali drať na povrch.
Ale ako hovorí Ruby, môžem byť rada, že novinári nič nevedia. Inak by sa moja kariéra rýchlo skončila.
Nevšimla som si ako si vedľa mňa niekto prisadol, tak som sa zľakla, keď mi položil ruku na rameno.
"Ahoj." usmial sa na mňa Niall svojím klasickým úsmevom.
"Ahoj." usmiala som sa tiež.
"Čo ťa trápi?" spýtal sa so záujmom.
"Prečo myslíš, že ma niečo trápi?" vrátila som mu otázku.
"Tak... mňa keď niečo trápi tak si vždy sadnem pod tento strom a rozmýšľam." vysvetlil.
"Takže podľa toho, že sedím pod týmto stromom si usúdil, že ma niečo trápi?" zasmiala som sa.
"Vlastne....hej." nahodil anjelský úsmev a nemotorne sa poškrabkal po hlave.
"Mal by si sa ísť nachystať. O pol hodinu vyrážate." pripomenula som mu.
"Kam?" odrazu mi pripomenul dezorientované kurča.
"Predsa máte rozhovor."
"A do......." jeho hlas a nadávky zanikli v dome.


Sadla som si na posteľ a do rúk som chytila starú fotografiu. Končekmi prstov som jemne prešla po jej povrchu. Pozrela som sa na ženu, ktorá mala rovnaké oči ako ja. Sedela na lúke plnej kvetov a široko sa usmievala. Bola nádherná. Mama.... Keby si vedela ako mi chýbaš, ako ťa potrebujem...
Rýchlo som si zotrela slzu, ktorá mi stekala po líci a fotografiu som si založila naspäť do skrine medzi oblečenie.
Cítila som sa hrozne a ani vedomie, že po celom svete mám fanúšikov, ktorý ma milujú, mi nepomáhalo.



"Tak kde je?!" skríkol, keď sa vrátil úplne na mol. Zasa.
"Nie je tu." počula som zaklamať mamu. 
"Prestaň! Ja tú kurvu nájdem!" počula som ako skríkol a strelil mame facku.
"Nie! Prosím." posledné slovo vyslovila úplne potichu. On ju ignoroval. Vtrhol do mojej izby a za vlasy ma vytiahol z mojej skrýše za skriňou.
"Tak ty si si myslela, že sa mi schováš?" spýtal sa milo a vlepil mi poriadnu facku.
Nesnažila som sa brániť, nemalo to cenu......