People without hearts 14

Toto je asi tá zlomová časť... myslím..



"Neviem kde začať." nervózne som sa zasmiala.
"Na začiatku." povedal Harry a nedočkavo sa na mňa pozrel.
"Ono je to naozaj dlhý príbeh ale ja ti to skrátim."
"Fajn len už hovor."
" Narodila som sa v New Yorku. Mali sme tam malí byt. Raz som prišla domov  a tam bol môj opitý otec. Prvý raz. Prvý raz som ho videla v takom stave. Mala som 8 rokov. Ocko bol môj idol, hrdina. Takže je samozrejmé, že ma to sklamalo.
Ale stalo sa toho viac. Mama nebola doma a on to spravil. Surovo. Bez výčitiek. Nebral ohľad na to, že som jeho dcéra. Spravil to a ešte ma pritom bil. Zničil sa mi celý svet. Všetko sa zrútilo a to som mala len 8 rokov. Celý život pred sebou.
Mama o ničom nevedela a on to robil vždy, keď nebola doma. Vždy som ho prosila, no on ma za to len zmlátil. Bolo to strašné.
Raz, keď som mala 13. Mama prišla domov a ja už som to nevydržala. Bola som na hranici puberty. Bola som mladé dievča a moja psychika sa konečne naplno rozvíjala. Povedala som jej to. Povedala som jej úplne všetko a ona mi nechcela veriť. Nechcela veriť, že niekto ako on robí tak strašnú vec. Znásilňuje a mláti svoju neplnoletú dcéru. Zasmiala sa, vraj mám veľkú fantáziu a rada si vymýšľam. Pre mňa to bola hrozná psychická bolesť.
Mala som 14. Zasa som bola o niečo múdrejšia. Prišla som zo školy a doma bol len ocko. Znova to robil. Kričala som. Prvý raz som sa naozaj bránila. Asi to bolo tým, že až teraz som to konečne chápala. Konečne som si začala uvedomovať aké je to celé zvrátené a choré. V ten deň prišla mama skôr z práce. Uvidela to a konečne to celé pochopila. Na jej výraz nikdy nezabudnem. Bola tak prekvapená a sklamaná. Plakala. Kričala. Ja som sa rýchlo skryla do skrine, ani neviem prečo. Oni sa hádali. Vraj prečo to spravil? Pretože je zvrátený. Povedala mu, že sa chce rozviesť. Nech vypadne a dá nám pokoj. Myslela som, že odíde. Neodišiel. Zmlátil ju. Tak strašne ju bil a ja som to celé videla. Nemohla sa brániť. Ja som bola neschopná pohybu. Udieral a kopal ju, mama bola celá od krvi. Vtedy som myslela, že zomrie. Že už ju neuvidím.
Ale susedia počuli hluk tak zavolali políciu......
Naozaj sa mi o tom ťažko hovorí. Nikomu som to ešte nepovedala.
Môj otec je niekde v New Yorku na psychiatrii. Od toho incidentu som ho nevidela. Už nikdy ho nechcem vidieť. Moju mamu zachránili. Vraj ešte pár úderov a zomrie.
Mala som 15. Mama povedala, že ma posiela preč. Vraj je to pre ňu všetko ešte veľmi ťažké. Povedala, že v Británii má skvelú kamarátku. Keď som odchádzala ani ma poriadne neobjala. Mala som pocit, že som pre ňu odporná. Že ma má rada, ale nemôže sa ma dotýkať. Bolelo ma to.
A tak som sa ocitla u Ruby. Ruby o všetkom vedela a vždy sa o mňa starala. Mala som to šťastie, že Ruby bola manažérka a platila mi hodiny spevu.Nikdy sme nehovorili o tom čo sa stalo. Vôbec neviem čo je s mojou mamou.
Ešte som nemala chalana. Dokážem sa bozkávať ale ďalej nezájdem. Bojím sa dotykov, ktoré znamenajú túžbu a vášeň. Cítim sa strašne špinavá. Asi by som nezvládla, keby sa ma niekto tak dotýkal. Čo si myslíš, že by robili moji fanúšikovia keby o tom vedeli? Všetci by odišli." keď som dohovorila moju tvár zaliali slzy. Vcelku to bola úlava. Konečne som to zo seba dostala.
"Ja tu zostanem. Sľubujem, že ja tu zostanem a budem s tebou. Prepáč mi, ak som bol k tebe zlý. Zostanem." Harry posledné slovo zašepkal a moje telo oblial nádherný pocit.
Harry sa postavil a vtiahol ma do svojej náruče. Okamžite som ho objala okolo krku a pritisla som sa k nemu. Bola som v bezpečí. Vedela som to. Nehnusím sa mu. Nebojí sa ma dotknúť...


Ja neviem....
Dlho som nad touto časťou rozmýšľala. Asi som to zle napísala, či? Možno to je moc narýchlo. 
Naozaj neviem baby :)
Radšej mi napíšte svoje názory..