People without hearts 15

Trošku taká viac pohodová časť :)
Aj keď asi kratšia...



Dni ubiehali a ja som stále rozmýšľala nad večerom, ktorý som strávila s Haroldom. Bolo naozaj rozumné mu všetko povedať? Na túto otázku som si nedokázala odpovedať. Čakala som, že sa zodvihne a ujde. Že mu budem pripadať špinavá a bude sa ma báť dotknúť rovnako ako moja mama. No on zostal. Zostal a celý zvyšok večera sa venoval len mne. Zoznámil ma s novými ľuďmi.
Na ďalší deň mi pomohol zbaliť si veci a odviezol ma do môjho čerstvo vymalovaného bytu. Moje veľké kufre mi sám vyniesol až na 6 poschodie, keďže výťah sa zo záhadných dôvodov pokazil. Pred dverami do môjho bytu ma ešte objal a spokojne odkráčal preč.

Odomkla som dvere do bytu a kufre som postrčila do stredne veľkej chodby. Vyzula som si topánky a uložila som ich do svojho veľkého botníka. Zhlboka som sa nadýchla, no ihneď som sa rozkašľala. Byt ešte voňal novou maľovkou. Rozhliadla som sa okolo seba, chodba bola ladená do jemne marhuľovej farby, s ktorou som bola úplne spokojná. Nedočkavo som sa vybrala na obhliadku celého bytu a kufre som nechala postávať na chodbe. Kuchyňa bola natretá bledo-červenou farbou. Páčilo sa mi to, keďže linka bola čierno-biela a väčšina spotrebičov bola červená. Obývačka zasa bola bledo-modrá. Nábytok v obývačke bol väčšinou biely a po veľkom gauči boli porozhadzované malé modré vankúšiky rôznych odtieňov. Nedočkavo som vbehla do svojej izby. Keď som ju zbadala spokojne som vydýchla. Bola ladená do fialova a pôsobila upokujujúco. V izbe dominovala veľká čierna posteľ, na ktorú som sa ihneď hodila a ani neviem ako zaspala som.

Harry: 
Nasadol som do auta a rukami som sa oprel o volant. Zapozeral som sa na byt, s ktorého som práve vyšiel.
Stále som spracovával všetko čo mi Angie o sebe povedala. Nechápal som, ako po tom všetkom môže byť taká silná. Veď pôsobí takým spokojným a nevinným dojmom.
Nechcel som si to priznať ale tá malá mrcha sa mi pomaly začínala dostávať pod kožu.
Odkedy sa mi zo všetkým priznala mal som pocit, že ju musím chrániť. Že už nikto jej nesmie ublížiť.
Potriasol som hlavou, aby som sa zbavil myšlienok na ňu a naštartoval som auto.

Doma ma privítal Louis, ktorý si ku nám priviedol Eleanor.
"Ahoj zlato" El sa rozkošne usmiala a poriadne ma objala.
"Mám žiarliť?!" spýtal sa Louis a postavil sa za El akoby bol jej osobný strážca. Ja som sa iba zasmial a nazrel som do obývačky, kde boli porozkladané sviečky.
"Asi vás nechám osamote, keďže ste si navodili romantickú atmosféru." zasmial som sa a El ma buchla do ramena.
"Môžeš ísť za Niallom a Zaynom. Vyhodil som ich odtiaľto." Louis sa pyšne zaškeril.
"A kam išli?" spýtal som sa zvedavo.
"Ožrať sa. A teraz už vypadni Styles, ničíš mi atmosféru." oznámil Louis a El mu strelila pohlavok.
"Okeey. Veď už idem." uškrnul som sa  a opustil som náš spoločný dom.
Nasadol som do auta a  vytiahol som mobil aby som zavolal Zaynovi.
"Noooooooooooo?" zasmial sa pripito do mobilu.
"Kde ste vy lemry?"
"V  The Blue Bar" hneď ako mi to oznámil zrušil som hovor a naštartoval som auto.
Dnes si môžem dovoliť trochu zábavy.  Povedal som si sám pre seba ale hneď som sa zamračil. Angie by asi nebola nadšená. V tom momente som dostal nápad. Znova som vytiahol mobil a tentoraz som vytočil jej číslo.

                        Spokojné? Sklamané? Očakávam komentáre :) :3