People without hearts 19

Konečne časť :)



Všetci píšu, ako sa s  nimi pri prvom bozku zatočí svet. Píšu, že cítite, ako sa vám skrúca žalúdok. Že ste neschopní pohybu a nedokážete triezvo myslieť. A tí, čo to čítajú si myslia, že už je to poriadne klišé.
No naozaj je to tak. Ukážkovo ma zvalil pod seba a podopieral sa na lakťoch. Pexeso sa rozlietalo po izbe.
Jeho pery sa oddelili od mojich a svoju tvár odtiahol len na pár centimetrov. Mala som pocit, že moje rýchlo bijúce srdce počujú aj chalani, ktorí sú o poschodie nižšie.
"...a-ako?" vykoktala som, keď som ako-tak začala pomalšie dýchať.
"Nemohol som to už vydržať." stále šepkal a mňa ovanul jeho horúci dych. Absolútne som nevedela čo mám robiť. Toto bolo tak iné.... Keby to urobil niekto iný tak ho asi na mieste zmlátim.  Každého by som na mieste okamžite zmlátila. Tak prečo nie Harryho?
"Harry, ja ne-neviem čo... čo ti na to p-p-povedať." zakoktávala som sa stále viac a viac.
Pevne zavrel oči a zhlboka sa nadýchol. Odtiahol sa a mňa z ničoho-nič zasiahla prázdnota.
"Prepáč." posadil sa na posteľ a sklonil hlavu. Ja som sa posadila vedľa neho a rukou som ho objala okolo ramien.
"To je v poriadku." šepla som a on sa na mňa prekvapene pozrel.
"Skutočne? Ja-ja.... vieš, nemohol som sa ovládnuť." ospravedlňujúco sa na mňa pozrel.
"Nemusíš sa ospravedlňovať." usmiala som sa a zdvihla som sa z postele.
"Mal by si ma zaviesť domov." potiahla som ho za ruku.
"Máme zákaz vychádzok." pripomenul mi.
"Ale zaviesť ma  predsa ísť môžeš." povedala som a on sa na mňa prekvapene pozrel. Viac ako ochotne sa zdvihol z postele a nasledoval ma do obývačky. Chalani boli už poriadne pod parou. Vôbec nezaregistrovali náš odchod. Cestou do auta nás stihlo odfotografovať zopár dotieravých novinárov.


Harold zastavil pred mojím bytom a nervózne sa na mňa usmial.
"Tak sa teda maj." naklonil sa ku mne a dal mi pusu na líce.
"Nechcel by si ísť ku mne?" spýtala som sa. Ihneď som prekvapene zažmurkala očami, rozmýšľajúc, že čo to zo mňa vyšlo.
"Ak ti to nebude vadiť." nahodil nevinný úsmev a ja som vystúpila z auta. Harry vystúpil tiež a auto hneď zamkol.
Na chodbe sme sa vyzuli a Harry sa okamžite začal prechádzať po byte, akoby mu patril.
"Máš to tu naozaj pekné." uznanlivo prikývol.
"Ďakujem. Nájdi nejaký dobrý film a ja zatiaľ prinesiem niečo z kuchyne." prikázala som.
Hneď ako som vošla do kuchyne, som sa rukami zaprela o kuchynskú linku. Srdce mi bilo ako splašené a stále som mala zrýchlený dych. Bruškami prstov som si prešla po perách. Bolo to neuveriteľné. Okamžite som zatriasla hlavou, aby som sa spamätala. Zobrala zopár balíkov cukríkov, fľaše s vodou a ešte zopár sladkostí. Všetko som to položila na stôl, sadajúc si vedľa Harryho, ktorý už vybral film.
Je ťažké vnímať film, keď vedľa vás sedí niekto tak dokonalý. Nenápadne som pozorovala jeho profil. Zelené oči sledovali telku a kučery mu padali do čela. Opatrne sa otočil tvárou smerom ku mne.
Chcela som rýchlo uhnúť pohľadom, ale niečo ma nútilo, aby som to nerobila.
Vedela som, že tento moment si zapamätám navždy. V telke práve behala prehnane sladká, romantická scéna. My dvaja sme tam sedeli ako idioti a navzájom sme si pozerali do očí. Opatrne si prisadol bližšie akoby sa bál, že mu utečiem. Jemne sa dlaňou dotkol môjho líca a mne po celom tele naskákali zimomriavky. Bolo to skoro ako scéna z tých béčkových romantických filmov. Privrel oči a jeho pery sa pomaly približovali k tým mojim. Nezostávala som pozadu a tiež som sa priblížila. Bozk sa viac a viac prehlboval. V tej chvíli som to vedela. Vedela som, že toto je to jediné čo chcem. Vedela som, že možno to neskôr oľutujem, ale teraz si to chcem naplno užiť. Vedela som, že lepšie to už byť nemohlo.....


Ono je to celé také.... sladké..... 
Ja som skutočne nevedela čo napísať. Dlho som nad tým rozmýšľala a nakoniec z toho vyšlo toto....
Názor? :)