Láska, láska. Všade láska.

...

Kedysi som si myslela, že vzťah nemôže byť dlhšie ako 3 mesiace. Teda aspoň pre mňa. Že ma to omrzí alebo že nájdem niekoho lepšieho.
Kedysi som si myslela, že keď budem sama s nejakým chalanom vonku, tak nebudem vedieť o čom sa s ním mám baviť.
Kedysi som si myslela samé hlúposti.
Pol roka.
Sme spolu každý deň aspoň v škole a trávime spolu víkendy. Čo ma prekvapuje? Že mi to nestačí.
Stále sa máme o čom baviť. Či riešime niečo vážne alebo sa bavíme o totálnych blbostiach. Neexistuje trápne ticho. Existuje len ticho, kedy si jeden vychutnáva prítomnosť toho druhého.
Za ten čas sa stalo veľmi veľa vecí. Hádka vás rozdelí alebo zblíži. My sme si vždy o niečo bližšie.
Pol roka.
A predsa už máme stovky spomienok, na ktoré určite nikdy nezabudneme. Hádky. Plač. Výbuchy smiechu. Trápne momenty. A nekonečne veľa lásky.
Vždy som chcela mať chlapca, ktorému budem kradnúť oblečenie.
Vždy som chcela mať chlapca, ktorý mi bude chcieť splniť všetky sny.
Ktorý bude so mnou robiť rôzne blbosti.
Ktorý nebude poznať len tie moje dobré stránky.
Ktorý bude mať rád môj primitívny smiech.
Vždy som chcela mať chlapca, ktorý so mnou bude večer pozerať rozprávky namiesto toho, aby sa bavil niekde vonku.
Vždy som chcela mať chlapca, ktorý ma bude nekonečne milovať.
Hrdo môžem prehlásiť, že ho mám.
Mám ho a nehodlám sa ho vzdať.
Je to úžasný pocit.
Veľa si toho pretrpíte a potom príde neskutočné šťastie, o ktorom viete, že si ho zaslúžite.
Možno to znie aj trochu sebecky ale je to tak.
Možno to nie je tá prvá láska. Ale..je to prvá šťastná láska.
Milujem ho.
Jeho výraz maximálneho šťastia. Len tak mu rukou prehrabovať vlasy.
Spôsob akým ma objíma."Vážny" výraz, keď sa snaží nesmiať.
Spôsob, akým sa smeje na mojom extrémne suchom humore.
Jeho oči, keď je šťastný a správa sa ako malé decko. Výraz, keď papá niečo, čo má naozaj rád.
Pohľad plný lásky. Vražedný pohľad, keď poviem nejakú sprostosť.
A stovky ďalších maličkostí.
Milujem každú jednu z nich. Milujem ten celok, ktorý spolu tvoria.
Milujem ho.