Svedok

Videl som to.

Videl som čo sa s ňou deje a všímal som si každý jeden detail toho ako sa stále mení. Nemohol som urobiť nič. Nikto s tým nemohol nič urobiť.
Bola tak krásna. Tak veľa chlapcov ju milovalo pre ten pohľad a úsmev.
Kedysi, keď bola ešte malá a ľuďmi neskazená, milovala rozprávať. Rozprávala stále, rozprávala veľa a rozprávala hocičo. Stále sa len smiala a videla všetko tak krásne optimisticky. Bolo strašne veľa vecí, ktoré milovala a chcela sa im venovať. Stále potrebovala niečo robiť a hlavne rozprávať. Povedala každú jednu vec čo ju napadla, každú jednu maličkosť, ktorá jej prešla cez rozum a každý jeden pocit, ktorý sa v nej udial.
Nikto nevie kedy sa to začalo meniť. Niekto by to nazval možno pubertou alebo len nejakým obdobím ale ja som vedel, že to tak nie je. Vedel som, že stráca samú seba, že iskričiek v modrých očiach je menej a že v tom krásnom úsmeve je menej úprimnosti.
Mala dlhšie obdobie kedy sa nebavila s nikým. Len bola zavretá v izbe, počúvala hudbu a čítala knihy. Prečítala neskutočné množstvo kníh a všetky bez výnimky milovala. Venovala sa svojmu blogu, čítala, pila  čaje a zapaľovala vonné sviečky. Bola iná. Nikto nevie kam sa vytratila tá tendencia povedať o každom jednom pocite. Uzavrela sa do seba. Krásna ale chladná.
Bolo to dievča bez života. Bolo hrozné pozerať sa na ňu a nevedieť jej pomôcť. V tom období života si prešla najväčšou zmenou. Začala chápať ľudí. Bola viac uzavretá, menej naivná a menej ukecaná.
Potom prišiel on. Prišiel jeden chlapec, ktorý priniesol nádej. Do očí sa vrátili stratené iskričky a úsmev bol znova úprimný. Videl som ako ožila. A musím povedať, že to bol najkrajší pohľad v mojom živote. Začala znova veriť. Začala znova dúfať a snívať. Začala sa mu otvárať a vyjadrovať svoje úprimné pocity. Obľúbila si spoločnosť aj keď stále sa bála spoznávať nových ľudí.
A bola stále taká krásna? Nie. Bola ešte krajšia. Každým dňom. Och....a koľko chlapcov ju len milovalo.
Teraz je to znova o trochu iné. Už nie je až tak šťastná ako predtým ale nie je ani nešťastná. Prežíva?
Ten chlapec tu stále je a ja som niečo pochopil. Pochopil som, že ten kto do vás vnesie najviac šťastia, vám ho dokáže aj najviac vziať. Veď predsa nič nie je dokonalé a hádky sa votrú všade.
V dnešnom období jej života ju prestávam chápať. Je nedokonalo úžasná a skazená. Dá druhú šancu každému, kto jej ublíži, pretože verí v každú zmenu. Iróniou je, že skoro nikto nedáva druhú šancu jej.
Zaujímavá. Krásna. Malá. Nerozhodná.
Som tu stále. Vidím každú zmenu jej správania a snažím sa prísť na to prečo. Prečo sa tak mení a ako je možné, že dokáže byť až tak smutná.
Je najúžasnejšia a zároveň najhoršia osoba akú som kedy videl.

Nemám čo robiť tak si to zas píšem tak odveci prvé čo ma napadne.
Užívate si sviatky?:)