SHE IS not anoTHEr ONE 3

Venované Evke :)


Harry:
Domov sme sa vracali poriadne unavení. Sme viac a viac populárni a to znamená aj viac práce.
Už bolo neskoro večer, tak sme sa všetci vybrali do svojich izieb. Podišiel som k posteli, pozrieť sa či je tam Angie. Prekvapilo ma, keď som ju zbadal pritisnutú na moju stranu postele. Aj v spánku vyzerala odhodlane, no zároveň zraniteľne.
Rýchlo som zašiel do kúpeľne a nechal prúdy vody stekať po svojom tele. Bola iná. Áno, zmenila sa. S mojou pomocou nadobudla stratené sebavedomie a nevyhýbala sa tak spoločnosti. Bola aj viac slávna. No čím viac slávy, tým viac neprajníkov. Vedel som, že zajtra to bude už rok, čo sme sa dali dokopy a vedel som, že by som mal urobiť niečo výnimočné. V poslednom čase som sa nesprával zrovna ukážkovo. Veľa som pil, no štetkám som sa vyhýbal. Teda... nejaké to bozkávanie bolo ale skôr, ako to zašlo ďalej, predstavil som si ju ako na mňa čaká. Miloval som ju viac ako čokoľvek, ale niektoré veci som zmeniť nedokázal. Vo všetkých smeroch som sa správal ako idiot. Mal som pocit, že pijem len zo strachu, že ju stratím. Zo strachu, že o ňu prídem som robil všetko úplne naopak.
Osušil som sa, natiahol som si čisté boxerky a opatrne som si ľahol k nej do postele. Zozadu som sa k nej pritúlil a s úžasom som vdychoval jej klasickú vôňu.


Niall:
Prestaň sa správať ako idiot! Hovoril som si, keď už som ležal v posteli a nemohol som zaspať. Stále som na ňu musel myslieť. Na to aká je stále viac krásna. Urobil som chybu, keď som sa jej od svojho odchodu neozval. Dodnes neviem pochopiť prečo som to tak urobil. Len som sa zobral a išiel som preč. Miestami som mala pocit, že už na ňu zabúdam ale vždy som našiel niečo čo mi ju pripomínalo. Vždy som ju ľúbil viac ako by som mal. Je milé, že Directioners si myslia, že ja stále čakám na tú pravú. Pravda je, že čakám na ňu.
Ona je prvá a chcem aby bola aj moja posledná....


Angie:
Prebudenie v Harryho náručí bolo viac-menej prekvapujúce. Inokedy býval ráno na druhej strane postele a býval cítiť od chlastu. Rýchlo som sa obliekla a potichu som sa snažila vybrať na dohovorenú schôdzku s Dani. Radšej strávim deň s ňou akoby som mala pozerať na to, ako zabudol na naše výročie.

"Ahooj!" skríkla som a hodila som sa jej okolo krku hneď, ako som ju uvidela.
"Si krajšia ako naposledy." usmiala sa a objatie mi opätovala.
"Ty máš čo hovoriť. Poďme sa najesť."
Potiahla som Dani za ruku a zaviedla som ju do malej reštaurácie, kde sme si objednali raňajkové menu.
"Tak hovor všetko! Ako sa darí? Čo nové?" začala som sa horlivo pýtať.
"Fuuuuha. Mám sa celkom fajn, v práci sa mi darí. Snažím sa zabudnúť ale nejde to. Všetci mi až príliš chýbate." povedala úprimne a zlomene sa usmiala.
"Aj ty nám chýbaš. Skoro nikto nemá Sophiu rád. No vieš aký je Liam. On si uvedomí, že to ty si tá, ktorej patrí jeho srdce." povzbudivo som jej stisla ruku.
"Vážim si tvoju oporu. Skutočne. No ty sa pochvál!" zmenila tému.
"Ja? Tak stávam sa viac a viac slávnou. Niekedy ani nemám čas byť doma ale nemôžem povedať, že by mi to v poslednom čase vadilo. Dnes je to rok čo sme s Harrym spolu a..."  vetu som nechala nedokončenú, pretože som vedela, že by som to nezvládla.
"A ty si myslíš, že on zabudol, tak hľadáš útočisko u mňa. Je to v pohode. Kedykoľvek sa na mňa môžeš obrátiť." obe sme sa na seba naširoko usmiali a ja som si z tašky vytiahla zvoniaci mobil. Pri mene, ktoré sa objavilo na displeji mi úsmev pochabol.

Taká prehnane sladká. No sľúbila som vám časť a práve je 0:37 :D 
Poriadne ani neviem čo píšem, ale dúfam, že sa páči :)