Hviezdy.

Dnes som tretí raz prečítala Na vine sú hviezdy. Kniha, ktorá ma vždy rozplače, vždy nájdem niečo nové a určité pasáže mám vyznačené ceruzkou. A preto aj taká nálada. Samozrejme píšem, takže nesmie chýbať vonná sviečka a Ed. Neviem čo mám písať.


Som človek, ktorý stále objavuje sám seba. Sama poriadne neviem kto som a to naznačujú aj moje rýchlo sa meniace názory.
Prázdniny sú fajn ale to počasie...to počasie to ničí. Kazí mi niektoré plány a aj náladu.
V poslednom čase chodím von so super ľudmi. Jo..sú to chalani nad 18 a? Zbožňujem ich a zbožňujem chvíle strávené s nimi, pretože som sama sebou. S nimi sa stále len smejem. A to mi chýbalo.

Milujem hviezdy. To som už asi spomínala, že? A naučila som sa milovať svoju slobodu, aj keď jedna moja časť ju stále nenávidí. Mala by som byť lepší človek ale momentálne som rada, že som kto som. Nemyslím si o sebe veľa a určite nie som namyslená. Nie. Viem čo chcem.
Každý človek na svete vie, čo chce. No nikto nevie, čo bude mať. To je to.  Môžete chcieť veľa ľudí, túžiť po rôznych vzťahoch. To všetko môžete chcieť, ale neviete koho z tých ľudí budete mať. Môžete milovať jedného človeka a nakoniec budete s niekým, s kým ste to vôbec nečakali.
Väčšina ľudí ma nechápe. Moje názory  a zmysel mojich článkov, ktorý ja nevidím.
Mám právo na lásku. Vlastne mám možnosť, mať vzťah v ktorý dúfam 3 roky. Sú to 3 roky, ktoré ma zmenili, naučili, ničili a predsa som za ne vďačná. Mám tu možnosť ale je len vo hviezdach či ju využijem, pretože to neviem ani ja. Nie som si tým taká istá ako kedysi. Ľúbi ju. Neskutočne moc ju ľúbim ale viem, že jej nikdy nebudem môcť dať všetko čo chce.
Ale neviem pospájať myšlienky  do väčších celkov. Sú qko hviezdy, v ktorých ani za svet neviem rozoznať súhvezdia. Augustus Waters. Túto vetu som si uvedomila až po treťom prečítaní knihy. A milujem túto vetu.
Na niektoré veci bohužiaľ nikdy nebudem dosť dobrá. Nehovorím ti  nie  ale ani áno. Neviem. V tomto som bezradná, pretože môžem ťa milovať akokoľvek ale neviem. Celé 3 roky som myslela, aké to je jednoduché. Milujeme sa, tak budeme spolu. Ale dievča, práve ty si mi ukázala, že to nejde a udelila si mi 3 roky v neistote. A možno to už aj trochu chápem.
Samozrejme že ťa ľúbim. Niektorí ľudia sú určení na to aby sa do seba zamilovali, ale nie na to, aby boli spolu. To je náš prípad. A predsa o teba nechcem nikdy prísť.

Je to zaujímavé. Po dlhšej dobe píšem a znova je v izbe tá atmosféra môjho sveta. Ten pocit, keď začnem písať a nedokážem prestať, aj keď nemám čo napísať. Milujem tento blog. Milujem svoju slobodu ale zároveň milujem pocit, že niekomu patrím. Páči sa mi, že má o mňa niekto záujem a zároveň mi to lezie na nervy a láme ma to. Dievča...nepochopíš to. Môžeš sa snažiť akokoľvek ale nikdy úplne nepochopíš môj svet a pohľad, akým sa na veci pozerám ja. Moje pocity a to ako ich prejavujem.  Láska.....pamätám ako som písala článok, v ktorom som hľadala, čo láska vlastne je.  A zistila som, že ona má tak mnoho podôb, že môže mať stovky, tisícky definícií. Láska má pre každého iný význam. Ja som nikdy nechápala, ako sa môžu dvaja milovať a nebyť spolu vo vzťahu. Teraz to chápem. Chápem to úplne a zlato..viem, že ty to nepochopíš. Možno kedysi ale teraz už nie. Ľudia netuším ako pochopíte tento článok, ale ja ho milujem. Prečo? Pretože tento článok je jednou z hviezd na tomto blogu, vďaka ktorému tento blog tvorí súhvezdie..