Sedela a hľadala

Sedela na zemi, na nohách natiahnuté najteplejšie ponožky, vedľa položený obľúbený čaj.

Za oknom sa snehové vločky miešali s dažďom, čo v ľuďoch tvorilo nechuť vyjsť v tento deň von.
Rovnako to vytvorilo istý druh odporu aj v nej, ale zároveň si pohľad na to užívala.

Sedela na zemi, sledujúc to divadlo za oknami jej izby. Dívala sa na to a zároveň cítila ako sa jej vnútorná džungla pomaly topí pod prúdom všetkých myšlienok, ktoré prichádzali bez zavolania a odchádzali bez rozlúčky.

Sedela na zemi, premýšľajúc o živote a o sebe. Zaplavovali ju vlny spomienok, pocitov, slov, ktoré vyslovila a počula.

Sedela na zemi, nedokážuc sa sústrediť a vybrať si jednu z tých vecí, ktoré jej behali hlavou.

Sadla si na zem, s plánom prísť na to, čo sa deje.

Sedela na zemi, neprichádzajúc na žiadne riešenie a vysvetlenie. Preberala všetky dôvody, ale ten hlavný sa jej akosi vyhýbal.

Sedela na zemi, pozorujúc ako sa za oknami pomaly stmieva.

Sedela na zemi, uvedomujúc si, že dnes asi znova na nič nepríde a túto malú seansu bude musieť ukončiť, pretože ju pomaly unavuje.

Sedela na zemi, tak ako veľakrát predtým.

Sedela tam so zámerom nájsť kam sa v tej obrovskej vnútornej džungli skrylo jej Ja.

Sedela na zemi, a znova bezvýsledne