Na lietanie treba dvoch

Raz mu položila otázku či existuje tmavšia ako čierna.

Bola už noc a ona bola unavená ale vedela, že je to jedna z tých otázok, ktoré prídu len v noci a bez odpovede nezaspí.
Zobral to po svojom. Začal jej písať o čiernych dierach a nachádzal rôzne vedecké vysvetlenia prečo by existovať mohla, ale aj nemusela.
Trocha ju to nahnevalo, chcela aby nad tým premýšľal tak ako ona. Tak akoby žiadne logické vysvetlenia neexistovali.
Že existuje ale my si to nedokážeme ani zďaleka predstaviť, pretože máme svoju čiernu, ktorá je pre nás najtmavšia farba a nie sme otvorení možnosti niečoho nového.
Chcela, aby nad tým premýšľal rovnako ako ona.
Bola to jedna z mnohých chýb, ktoré to malé zaslepené dievča urobilo a neskôr preplakalo celú noc pri klasickej hudbe ľutujúc to. Ľutujúc seba. Ľutujúc život.

Vždy chcela vo všetkom niečo iné, niečo výnimočné. A myslela si, že práve to jeho dívanie sa na túto vec z logického hľadiska výnimočné nie je. Alebo nie tak, akoby chcela.
Hlúposť.
Práve to bolo výnimočné viac ako čokoľvek iné.
Jeho logické a reálne vysvetlenia na všetko a jej naivné lietanie v oblakoch.
Ona ho učila lietať a on ju držal aby neuletela príliš ďaleko.

Teraz každý lieta sám. Niekto vysoko v oblakoch, niekto viac pri zemi. Ak už nič iné, tak sa aspoň poučili.  Pretože nikdy by nemal lietať len jeden