pondelok 30. januára 2017

Potlesk

Na malý moment sa pozastavme a venujme veľký potlesk každej našej nasledujúcej láske.

Ešte tú osobu nepoznáš a ona tiež netuší, že existuješ. A možno tú osobu stretávaš každý deň a netušíš, že to je tá osoba, ktorá ti má zmeniť život.

Po veľkej láske máš pocit, že už iná nepríde. Vlastne ani neveríš tomu, že tá veľká láska skončí.
Pýtal sa ma prečo píšem smutné veci keď som s ním a som šťastná, vraj nie je dôvod aby som bola smutná. Nikdy som neodpovedala. Prečo som bola smutná? Vedela som, že jedného dňa odíde. Nikdy som tomu nechcela uveriť ale vždy bola malá časť mňa, ktorá to vedela a pomaly sa na to pripravovala. Vraj nemám byť smutná, pretože nikdy neodíde. A teraz tu sedím a hovorím o tom ako odišiel. Pri stretnutí sme cudzinci.
Nikdy nemôžete uveriť tomu, že to bude navždy. Ja som neverila. Ale bola som pripravená? To rozhodne nie. Ten odchod ma dostal rovnako či som ho čakala alebo nie.
Samozrejme po takej láske už ďalšiu nečakáte.
Nemala som v sebe ani trošku nádeje, ale naučila som sa milovať svoju samotu o niečo viac. Kým nie ste šťastní sami tak nemôžete byť šťastní s niekym.

A ono to prišlo. V najviac nečakanom období, v najviac nečakaný deň. Bol to len ďalší klasický nočný výjazd sprevádzaný hudbou a alkoholom. Keď sme sa zoznámili, zabudla som, že som sa prišla baviť a väčšinu noci sme strávili vonku sedením na zemi a rozprávaním sa.
Dve zlomené srdcia zabrzdené minulosťou, ktoré sa zúfalo snažili byť znova šťastné.
Tlieskam Ti. Vážim si Ťa. Obdivujem Ťa.
Priniesol si nádej tam, kde ju nikto nepoznal.
Prebudil si úprimný úsmev a detinskú radosť.

Preto sa nebojím zlomeného srdca. Veď o tom je láska, vždy vám dá aspoň ponaučenie a nikdy vás nenechá odísť naprázdno.

2 komentáre:

  1. Ahoj.
    Tento komentár si nezaslúžiš iba preto, že máš skvelý blog, ale aj pre všetky tie komentáre, ktoré si ty písala mne a ja som ich nikdy neopätovala. Dnes, v roku 2017, keď si ani nie som istá tým, či vieš čo za osobu ti to tu píše, som zablúdila na tvoj blog. Bola som to už predtým, ale nikdy nie do hĺbky. Dnes áno. Prečítala som celé bisexuality aj pár najnovších článkov a jednoznačne idem čítať ďalej. No zastavila som sa už tu, pretože mi prišlo ľúto, že článok s nádychom šťastia po všetkom tom smútku a bolesti nedostal odozvu. Nie je to smutné? Toľko ľudí ti píše, že dúfa v tvoje budúce šťastie, v skvelého priateľa/priateľku a keď sa tu ten záblesk objaví nikto sa neozve? Chcem to zmeniť. A chcem ti aj povedať, že hoci som nikdy nemala skutočne zlomené srdce, ak skutočné znamená "rozchodové". Nemám za sebou žiaden rozchod ale milovala som veľa ľudí a nedostala som odozvu. A stratila som veľa priateľov. Bolo to zlé samo o sebe a ty si prišla o oba naraz. A to muselo byť skutočne bolestivé preto som rada za ten záblesk radosti a prajem ti ešte veľa šťastia. Šťastie v skutočnosti nie je tak pominuteľné. Aspoň v to pre dobro nás oboch dúfam.
    Adela, -A.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem. Ďakujem. Ďakujem.
      Viac slov nemám, no chcem aby si vedela, že si mi práve zachránila deň. Takže ĎAKUJEM :)

      Odstrániť