Posledné 1-2 roky mám dosť také prelomové obdobie.
Stalo sa veľmi veľa vecí a ja ani neviem kde začať.
Rozhodne som sa zmenila. No neberiem to ani tak ako zmenu ale myslím, že som skôr viac sama sebou. Po veľa sklamaniach, ktoré sa mi kedysi stali, som sa proste stala niekym iným. Bola som uzavretá a pri každom som sa správala tak,ako chcel aby som sa správala.
Týmto by som chcela poďakovať Tomášovi, ktorý je veľmi trpezlivý a pomaly so mnou objavuje moje pravé ja.
Myslela som, že bude ľahké začať znova písať. Sem-tam nejaký článok o mne, nejaký krátky príbeh, hocičo,..
Ale musím povedať, že po tej pauze je to trocha ťažšie ako som si myslela. Ale dúfam, že sa do toho dostanem.
Až teraz si uvedomujem, ako moc mi to tu chýbalo. Všetky tie komentáre a počet návštev. To povzbudenie, že je to jedna z minimum vecí, ktoré ako tak robím dobre.
Pokúsim sa teda aspoň v skratke opísať moje prázdniny.
Nenašla som si žiadnu brigádu.
Dni, kedy má Tomáš voľno, trávime spolu. Ostatné dni (ktorých je viac než dosť) trávim zavretá vo svojej izbe. Stal sa zo mňa seriálový maniak a mám pocit, že v mojej posteli sa o chvíľu objaví diera.
Stále si hovorím, akoby som si mala nájsť nejaké plnohodnotné aktivity ale nejak sa k tomu neviem dosť. Čo znamená, že som zo seba tak trocha sklamaná. Sú predsa prázdniny a tie by som si mala užívať. Mám veľa kamarátov, s ktorými môžem tráviť čas ale tak nejak to nerobím. Môžem im hocikedy zavolať alebo napísať ale ani to nerobím a naďalej pokračujem v seriálovom maratóne.
Tak som sa teda rozhodla znova písať, že aspoň trocha si tieto voľné dni, ktoré sú večne rovnaké, oživým.
Nedávno som bola na elements music festival. Nepočúvam hiphop ani veci podobné, naozaj nie. Len som chcela vypadnúť a zároveň tam byť s Tomášom, pretože to bol neoficiálne akoby jeden rok, čo sme si spolu začali.
Ďalej by som chcela ísť na Galotafest (čo asi nepoznáte, keďže je to od vás pomerne ďaleko) ale tam je už lepšia hudba.
Ďalej čakám kedy sa v mojom okolí objaví ďalší punkový koncert, na ktorý by som mohla ísť, pretože tie zbožňujem.
A ďalej ešte čakám na to, kedy nájdem nejakú dobrú aktivitu a zdvihnem zadok z mojej postele. Kedy si prestanem hovoriť "potom keď..." pretože "potom keď.." čo? Keď bude neskoro?
Hovorím si samé motivačné veci ale aj tak som ten zadok stále nezdvihla. Takže moje prázdniny sú pomerne podpriemerné a nezaujímavé (až na dni s Tomášom samozrejme).
Jasné a ešte som chcela- závislačím na kaktusoch, mám nového psa, odstrihla som si veľký kus vlasov, a vo Viedni som si kúpila klobúk
Ale o tom až nabudúce
Čo tie vaše? :)
Tvoja zmena je určite len k lepšiemu, pretože v dnešnej dobe je len málo ľudí, ktorí sú skutočne sami sebou a neprispôsobujú sa okoliu. Sama s tým mám často problémy. A preto je fakt super, keď nájdeš ľudí, ktorí Ťa poznajú takú, aká skutočne si a aj tak Ťa majú radi. Tvoj chlapec vyzerá veľmi sympaticky a na fotkách, ktoré s ním pridávaš vyzeráš naozaj šťastne. A ja Vám to neskutočne prajem. ;-)
OdpovedaťOdstrániťS písaním treba hrozne veľa trpezlivosti, ktorú ja často strácam a preto som aj skončila blog, a preto je potrebné naďalej skúšať a skúšať. Raz sa do toho dostaneš, slová sa budú rinúť ako z vodopádu a ten pocit stojí za to. :-) Aspoň tak je to u mňa. :-) (weirdo forever)
Na koncerte som ešte nikdy nebola, pretože väčšinou sú tie najlepšie a najbližšie v Prahe alebo vo Viedni a na tak dlhú cestu nemám grády. Hudbu milujem, no asi pre mňa ešte neprišiel ten správny čas. (Život v bubline sa mi príliš zapáčil). Nerob si starosti, u mňa je to rovnako. Človek si vždy po strašnom roku bifľovačiek na nepotrebné predmety v škole naplánuje neskutočné leto plné zážitkov a aktivít a málokedy je z tých dlho očakávaných prázdnin to, čo v našich predstavách (filozofický komentár nebol v pláne).
P.S. Máš krásneho psíka aj klobúk a nový účes Ti pristane. Prajem pekné prázdniny. (Nech už sú v tvojej izby alebo na Hawaii, stále sú to prázdniny :D).